Takmer všetci chcú krásne fotografie od vyhľadávaného a známeho fotografa, ale nesmie byť príliš drahý. Ako je to teda so mnou. Pred dvadsiatimi rokmi, keď som začal fotiť profesionálne, čo v preklade znamená, že fotenie sa stalo mojou obživou, bol som na roztrhanie a okrem svadieb som už nestíhal fotiť vôbec nič. Bolo to úžasné fotiť šťastných ľudí, ktorí nemali problém za svadobné fotenie zaplatiť svoj mesačný plat. Teda, aby som bol konkrétnejší, plat jedného z nich. Fotky sa všetkým páčili. Mám vlastný štýl fotenia a čo je nemenej podstatné, komplet celý post processing si robím sám. Vďaka tomuto povolaniu sa mi podarilo osobne fotiť svadbu futbalistu Róberta Vitteka, dcéry speváka Paľa Haberu – Zuzany Haberovej, hokejistu Petra Ölveckého, hádzanára Martina Stráňovského, konateľov spoločnosti G&T, ako aj detí viacerých ministrov SR. Počas tohto obdobia som videl vďaka svadbám takmer celé Slovensko. V rokoch 2000 až 2008 bolo na Slovensku len zopár dobrých svadobných fotografov a takmer všetci sme sa poznali a rešpektovali. Teda presnejšie bolo nás tak zo desať. V roku 2009, v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy sa začali diať veci, ktoré trhom fotografickej produkcie zamávali a malo to dopad aj na moju prácu. Nebola to však len kríza, ale predovšetkým cenová dostupnosť predtým drahej fototechniky. Na Youtube začali fičať náukové videá, ako fotiť, čo fotiť a ako fotky upravovať. Fotenie svadieb začalo ubúdať. Mladomanželia zvažovali každé vydané euro a radšej investovali do drahej svadobnej cesty a do zážitkov, ako do kvalitného fotografa. V roku 2012 sme si s manželkou Blankou povedali, že je potrebné spraviť reštart v našom podnikaní a zamerať sa na inú cieľovú skupinu a tou boli mladé rodiny s deťmi, resp. čakatelia na deti. Toto rozhodnutie sa zdalo, ako pragmatické a som presvedčený že bolo správne. Keďže v roku 2012 mal chytrý telefón a cenovo dostupnú zrkadlovku takmer každí, bolo potrebné klientom ponúknuť niečo také, čo si oni telefónmi a ani zrkadlovkami nenafotia. Tým lákadlom sa stal vlastný fotoateliér. V súčasnosti 80% fotografickej produkcie realizujeme vo fotoateliéri, kde máme vytvorené tri samostatné scény. Fotoateliér je srdcovkou Blanky, ktorá ho vybavila a ešte stále vybavuje neskutočným množstvom rekvizít a doplnkov na fotenie. V čase keď píšem tento článok máme k dispozícii 150 rôznych tematických fotopozadí. Ateliér má oproti inému foteniu hlavne tú výhodu, že sa v ňom môže fotiť celý rok nehľadiac na počasie. Sám som zvedavý čo bude o ďalších desať rokov a kam sa fotenie za túto dobu posunie. Ja osobne to vidím pre svadobných fotografov mierne pesimisticky. Predpokladám, že portrétne svadobné fotenie v blízkej budúcnosti bude prebiehať tak, že si svadobný pár zapožičia „svadobný“ dron, ktorý bude naprogramovaný na realizáciu svadobných portrétov a ten ich bude vonku obiehať a zhotovovať fotky z rôznych uhľov. Ak nebudú mladí vedieť, aké ďalšie pózy majú spraviť, určite sa z reproduktoru dronu ozve patričné usmernenie. Čoskoro roboty v podobe lietajúcich mechanických fotografov nahradia prácu tých živých. Fotky z dronu si stiahne firma, ktorá dron zapožičala a o pár hodín si ich mladomanželia nájdu spracované a upravené vo svojich mobiloch. Myslíte, že je to utópia – uvidíme čoskoro … Podobný článok, ale na tému mobilných telefónov som napísal pred desiatimi rokmi a dnes sa jeho obsah stal realitou.

Tagy: robot fotograf, svadobny dron, svadobny robot